Od sociálnej siete až po spoločné bývanie

Autor: Mariana Ďurneková | 12.10.2018 o 12:46 | Karma článku: 2,01 | Prečítané:  603x

Cez modrý svet, v ktorom sme sa spoznali. Cez klamstvo mamky, aby som sa s tebou mohla vôbec stretnúť. A čo sa stalo potom, bol ako nejaký doteraz neznámy sen. 

Všetko to začalo nevinným písaním si na nemenovanej zoznamke. V dnešnom svete sa deje už všetko online. A práve online začal aj náš príbeh. Ty si bol online na úplne opačnom konci kábla ako ja.  Napísal si mi, tešila som sa ako malé dieťa, keď dostane svoj prvý bicykel. Hľadal si presne to isté, čo ja. Odísť preč zo Slovenska. A naša prvá zhoda nastala v krajine. Nový Zéland. Obaja sme mali túžbu navštíviť túto krajinu, ale aj ten istý problém, nemali sme tam s kým ísť. Od krajín sme sa dostali cez zvieratá, ktoré máme až po výmenu fotiek. A nakoniec sme si vymenili aj telefónne čísla. Bol to neskutočný pocit, čakať na niekoho, koho som poznala len z fotky. Čakala som online, no ty si bol v ten deň off. Tým sa mi teda vedel pokaziť deň. No, na druhý deň si bol online. Písali sme si. Smiali sme sa cez písmenká. Mala som motýliky v bruchu, a zvláštny pocit v krku. Nevedela som, čo môžem od teba čakať. Až sme sa začali dohadovať na našom prvom stretnutí. Otázky kde, kedy,... Len tak trápili sociálnu sieť.. Až prišla zhoda. Stretnutie malo byť v Bratislave. Objednal si mi penzión. Zaslepená a omamená tvojimi písmenami a vetami som si povedala, že idem do toho.
Nezabudnem ako som celú noc pred naším stretnutím nespala. Ako som oklamala maminu, že tam máme seminár s triedou. Prišiel deň "D". Ranná fotka ako budem vyzerať, a čo budem mať na sebe. Najskorší ranný vlak smer Bratislava. Cesta do Žiliny bola dlhá. No, potom si sa zobudil na sociálnej sieti ty. Písal si mi, ako upratuješ ešte posledné veci pred mojím príchodom. Ako ma budeš čakať. Mala som motýle v brušku, ale zároveň strach či príde osoba z fotky. Ako sa bude správať. "Bratislava hlavná stanica", sa ozvalo v rozhlase vlaku.. Nádych. Výdych. A ide sa. Vypnúť hruď. Dať najkrajší úsmev. Vošla som do stanice. Mal si ma prísť čakať na aute. Bolo leto slnko pálil. Mala som na sebe elegantné kraťasy a červenú košieľku. Vyšla som z hlavnej stanice. Dav ľudí sa hrnul, čo najrýchlejšie za svojimi známymi. Vítali sa, objímali..
Kde je Gabko? Zrazu som ťa uvidela. Mal si na sebe tričko. Riflove kraťasy, modré platené topánky. Nemal si vlásky presne ako na fotke. Ale hodilo sa ti to, mal si na to stavanú lebku. A na očiach si mal slnečné okuliare. Približovala som sa k tebe a ty si sa čoraz širšie a širšie usmieval.. Dal si si dole slnečné okuliare. Mal si ten najkrajší úsmev a ešte krajšie biele zuby.. Nohy sa mi podlomili. A tuším že som sa začala červenať. Keď som konečne prišla k tebe. Modré očká sa na mňa smiali a Tvoj neskutočný úsmev, čo tak žiaril. A tvoja ruka:" teší ma ja som teda ten Gabo". S jemným hlasom,celá unesená tebou som sa predstavila. Dali sme si zoznamovaciu pusu. A vtedy som zacítila tvoju vôňu.. A bola som v siedmom nebi. Myslím si, že si si všimol že som sa usmiala. Nasadli sme do auta a vybrali sme sa k tebe.. Zložiť nejaké veci, čo si mal v aute. Celú cestu sme sa rozprávali. Ale už neviem o čom. Pretože som vnímala len tvoje pery ako rozprávajú a súčasne som nevedela spustiť oči z tvojich rúk na volante. Boli tak neskutočne mužné..
Podunajské Biskupice bolo miesto, kde si mal svoj jednoizbový byt. Vystúpili sme z auta, otvoril si vchod a nasadli sme do socialistického výťahu. Vystúpili sme na 10tom poschodí. Otvoril si byt a vybehol na nás krásny psík. Volala sa Roxy. Mala strašne veľa energie.. Vošli sme do tvojej izby. Bolo tam tak útulne. Všade bolo cítiť len tvoju vôňu. Zložila som si veci. Ty si sa mi strašne ospravedlnil, že musíš ešte pracovať chvíľku.. Že si mám zatiaľ urobiť pohodlie. Tak si zapol PC a pracoval si a popritom si pozeral miesta kam ma ideš zobrať.  Ja som si ľahla na gauč a sledovala ťa, mala som toľko otázok, ale nechcela som ťa rušiť.. Unavená po dlhej ceste som zaspala.. Zobudila som sa, keď si skončil v práci. Otvorila som oči a ty si bol otočený smerom ku mne a pozeral si sa na mňa.. Chcela by som vedieť, na čo si vtedy myslel. Zobral si ma na výlet snáď po celej Bratislave. Večera bola skvelá.
A potom  prišla večerná dilema. Spať u teba alebo v penzióne. Skončili sme u teba na pozeraní modrého z neba, kde som mala svoju spolužiačku. A jej silný príbeh. Plakala som pri tom a ty si ma hladkal.. Nezabudnem na to.. Penzión sme odvolali a zaspala som u teba.. Ráno si ma zobudil úplne najkrajšie ako kedy kto. Zažili sme spolu ešte jeden celý deň. Vyzeralo to, že spolu chodíme. Ruka v ruke. Bozky. Dotyky. Ako rýchlo to celé začalo, až som mala obavu ako rýchlo to môže skončiť. A myslím, že to isté si cítil aj ty. Navštívili všetky pamiatky v Bratislave, hrad.. A ešte sme stihli aj Rakúsko. A ani neviem ako bolo po spoločnom víkende. Čas nám spolu strašne rýchlo letel. Skoro ráno si ma odpredvádzal na vlak. Naše lúčenie. Sľuby, že sa ešte vidíme. Písali sme si celú moju cestu až do Liptovského Mikuláša. Doma som musela vymyslieť klamstvo ako super bolo na semináry. A že som tam spoznala chlapca. Že sme si dobre rozumeli. Po týždni písania sme si povedali, že prídem do Bratislavy k tebe na dlhšie. Oznamila som to mamine, ktorá o tom nechcela ani počuť. Dávala mi výčitky, aké je to zlé mesto. Drogy, alkohol, cigarety,... Že sa pokazím. Sľúbila som jej, že nie. Zbalila som si kufor. A išla som za svojou láskou, kde ma ťahalo srdce. Mamina išla so mnou, že ma odprevadí až do Bratislavy na stanicu. Tak aj bolo chcela ťa aspoň vidieť. Čakal si ma ako prvýkrát. Mal si znovu ten najkrajší úsmev, pri ktorom som nemyslela na nič iné len na to ako mi je s tebou super. Mamina nás cez dav ľudí sledovala. Bez toho, aby Gabko o tom vedel. Pobozkal si ma. Z toho bozku som mala zimomriavky. Išli sme k tebe kde si mi uvoľnil poličku na veci. Prvé spoločné fungovanie. Spánok ruka v ruke. Zobudzanie sa s úsmevom na teba. Neskutočné niečo. Keď sme si neliezli na nervy skoro 2roky v jednoizbaku vedeli sme, že je to medzi nami silné a jeden druhého "nepotopíme". Kúpili sme si trojizbový bytík. A dopriali sme aj Roxy mala svoju záhradu, kde mohla vybíjať svoju nekonečnú energiu. Momentálne si nový bytík zariaďujeme. A naša láska je neskutočne silná.
Cez klamstvo,cez sociálnu sieť,cez  obrovský risk, kráčame spolu ruka v ruke 2,5 roka. Neskutočne silné puto nás spája. Milujem Ťa. Boh mi nič krajšieho do cesty nemohol dať. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Prieskum Focusu pre SME: Smer si mierne polepšil, s Mostom a SNS aj tak nemá dosť

Progresívne Slovensko by sa dostalo do parlamentu.

SVET

Ruská agentka sa na súde priznala. Ako funguje ruská špionáž v USA?

Na jedného špióna je viac ako desať ľudí.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Prieskum ukazuje bezradnosť parlamentnej opozície

Z minulých volieb sme sa stále nespamätali.


Už ste čítali?